středa 29. června 2016

Ako som bežala Olympijský beh



Je polnoc a ja nemôžem spať. Tak som si sadla k počítaču a rozhodla sa s Vami podeliť o môj zážitok z prvého bežeckého závodu v mojom živote, ktorým bol Olympijský beh 2016 v pražskej Stromovke. Nie je mojím zvykom, že sa vyskytujem na fotkách na tomto blogu, predsa len sa cítim za objektívom istejšie. Rada Vám ukazujem zaujímavé knihy a miesta. U tohto článku ale urobím výnimku. 
Aby bolo hneď na začiatku jasné, ja behám málo. Športujem (venujem sa hlavne cyklistike) pravidelne, ale behu sa venujem dosť sporadicky. Väčšinou kvôli nedostatku času alebo vlastnej lenivosti. Behanie ma baví, ale zo začiatku som s ním veľmi bojovala a dosť som sa trápila, tak som behala málo. Postupne sa mi zlepšovala kondícia a aj môj pocit z behania. Moja najväčšia radosť tento rok bola, že som zvládla ubehnúť 5 km za pol hodinu bez toho, aby som musela zastaviť a oddýchnuť si. To bola moja obrovská výhra. A tak keď som zistila, že sa bude v pražskej Stromovke bežať Olympijský beh, lákalo ma to. Bola tam možnosť zabehnúť si 5 km trasu a ešte vrámci štartovného prispieť na Olympijskú nadáciu, ktorá podporuje sociálne znevýhodnených športovcov. A to je myšlienka, ktorú som veľmi rada podporila. A tak som ukecala kamošku, ktorá býva neďaleko Stromovky a rozhodli sme sa, že to skúsime. Mali sme 3 týždne na prípravu. Zvýšila som pravidelnosť behov z jedného za mesiac na dva za týždeň a tajne som dúfala v čo najlepší čas. Celý beh bol v symbolike hesla Emila Zátopka: ,, Nemůžeš? Přidej!" Ktoré síce znie zvláštne, ale na mňa pôsobí neskutočne motivačne.

sobota 25. června 2016

Dvanásť osudov v inteligentnom románe (hlavne) pre ženy

Bábovky, kniha Radky Třeštíkovej, mala podľa môjho názoru, veľkú mediálnu propagáciu. Kniha sa aj vďaka nej veľmi rýchlo vypredala a čakalo sa na dotlač. Bola som jedna z tých, ktorá sa rozhodla až neskôr, že si Bábovky chce prečítať a musela som si na ňu chvíľku počkať. Vždy, keď je nejaká kniha takto mediálne propagovaná, tak ma to núti zamyslieť sa nad jej oprávnenosťou. Ide naozaj o také kvalitné dielo, alebo je všetko len výsledkom schopných marketingových kúzelníkov? Všetci sme sa už niekedy presvedčili o tom, že nie každý propagovaný titul, je nutne aj kvalitný. Naposledny som sa takto sklamala knihou Dívka ve vlaku. Čakala som kvalitný thriller a dostala som povrchový príbeh s neskutočne otravnou hlavnou postavou. A tak som odvtedy opatrnejšia, čo sa bestsellerov týka. A určite nie som jediná. Takže ako u mňa nakoniec Bábovky dopadli?



Bábovky obsahujú príbehy dvanástich žien vo forme samostatných poviedok, ktorých osudy spolu zdanlivo nesúvisia, ale nie je tomu tak. Sú navzájom prepojené. Hlavným motívom, ako nám už napovedá názov knihy je motív bábovky, ktorý nájdeme v každej z dvanástich poviedok. Každá žena má svoj osud, príbeh, trápenia, život, ktorý sa snaží žiť ako najlepšie vie. Nehovorím, že ide o čisto ženský román, ale už len tým, že hlavnými postavami sú ženy, autorka dáva tušiť cieľovú skupinu. Ženy sa proste najlepšie vcítia do kože iných žien. A tak sa tu stretneme so ženou, ktorá je milenka ženatého chlapa, s jeho tehotnou podvádzanou manželkou, s dobrovoľnou babičkou, matkou, dcérou či šéfkou. Príbehy zahrňujú široké spektrum rôznych žien a je veľká pravdepodobnosť, že sa v nejakej z postáv viac či menej uvidíte.

čtvrtek 23. června 2016

Navštívila som: coffee corner


Navštívila som jedno úžasné miesto, o ktoré sa s Vami musím podeliť. Hoci najradšej by som si to nechala pre seba, pretože nechcem, aby tam chodilo veľa ľudí. Priala by som si, aby tam stále bol taký úžasný kľud a pohoda ako pri mojej návšteve.  Našla som totiž oázu kľudu, pokoja a harmónie skrytú v útrobách Žižkova. Koho by to napadlo, že sa v tejto nie veľmi vábnej časti Prahy skrýva takýto zaujímavý priestor. Je pravda, že ho treba chvíľku hľadať, ale ta vynaložená námaha určite stojí za to. Vojdete a v momente zabudnete, že ste v meste. Rastliny, drevené stoličky, postele, húpacie siete, vynikajúca káva a aj nápoje iného druhu. Ja samotná som mala pocit, že som niekde na dovolenke a stačí mi urobiť len pár krokov a som u mora. Dýchne tu na Vás taká harmónia, že sa v tomto kávovom kútiku proste každý musí cítiť dobre.  A je to ideálne miesto na zlepšenie nálady po náročnom dni. Najlepšie bude, keď sa presvedčíte sami, niet nad vlastný zážitok a osobné dojmy.

pondělí 20. června 2016

Víkend v Krkonošiach


Ako ste už pochopili z názvu, tento víkend sme si s Ním naplánovali víkend mimo Prahu a rozhodli sme sa ho stráviť v Krkonošiach. Konkrétne v Špindlerovom Mlýne a na Trutnov trails. Mám Krkonoše veľmi rada, je tam krásna príroda, čerstvý vzduch a človek si tam úžasne dobije svoje mentálne baterky. A to sme obaja potrebovali ako soľ. Po dlhej dobe, kedy obaja máme kopec povinností a hlavne hrozne málo času jeden na druhého, sme si potrebovali ukradnúť trochu času sami na seba. A bol to naozaj skvelý víkend, ktorý by sa dal charakterizovať vrámci hesla 
,,Zážitky nemusia byť vždy príjemné, hlavne, že sú intenzívne."

neděle 12. června 2016

Knižné tipy - jún/červen 2016

Jonas Jonasson - Zabiják Anders a jeho přátelé (a sem tam nepřítel)

Johan Andersson - vďaka svojim početným pobytom v base nazývaný jednoducho ,,zabijak Anders" - je čerstvo na slobode. Potrebuje novú prácu a priateľov. Do rany mu príde premúdrelá pastorka Johanna Kjellanderová, ktorá sa kvôli svojmu ateistickému zmýšľaniu ocitne na dlažbe. Spoločne s hotelovým recepčným Perom Perssonom založia ,,Agentúru pre ubližovanie na zdraví" so zabijakom Andersenom v roli zmluvného násilníka. Kšefty bežia skvelo. Dokiaľ sa zabijak Anders nezačne pýtať po vyššom zmysle toho všetkho, nezačne sa zrazu zaujímať o boha a nezačne byť láskavý a mierumilovný. Lenže bossovia stockholmského podsvetia s ním majú nevybavené účty a zabijaka Andersa i s jeho priateľmi poriadne pritlačia... Jonas Jonassom si šibalsky a neúctivo berie na mušku ľudskú chamtivosť a zabijakom Andersom vytvoril nezabudnuteľnú postavu antihrdiny.
Vydáva Nakladatelství Panteon.

Nela Rywiková - Děti hněvu 

Príbeh s detektívnou zápletkou zavádza čitateľov do neutešeného prostredia ostravskej periférie, kde je nájdené telo zavraždeného a profesionálne vypreparovaného muža. Hoci prvé stopy policajného vyšetrovania vedú takmer neomylne k miestnemu profesionálnemu preparátorovi, vyšetrovatelia začínajú postupne odkrývať zložito spletenú sieť medzi ľuďmi z úplne odlišných spoločenských vrstiev. Na jednej strane stojí novodobá elita v podobe podnikateľa Gavly a Pavly Bittnerovej, proti nim gambler Pavel so svojou sestrou a otcom. Hoci by sa mohlo zdať, že jediným pojítkom medzi týmito postavami je viac či menej šikovné balancovanie na hrane zákona, čitateľ čoskoro začína tušiť, že ich spája omnoho viac. Dej doplňuje tretia dejová línia siahajúca až do predvojnových časov. Vďaka tomu môžeme sledovať nielen postupné rozuzlenie detektívnej zápletky, ale predovšetkým to, ako ľahko sa človek stáva obeťou ľahostajnosti, hnevu a dejinných udalostí a akými fatálnymi dôsledkami môže končiť premlčaná spravodlivosť.
Vydáva Nakladatelství Host

pátek 10. června 2016

One lazy Thursday

Tento blog som pôvodne zakladala ako čisto knižný blog. Mal byť plný knižných recenzií, tipov a článkov o knihách. Ale postupom času zisťujem, že sa z knižného blogu pomaličky stáva blog osobný. Stále články o knihách prevažujú, o tie Vás nechcem ochudobniť. Ale rozhodla som sa podeliť sa s Vami aj so zážitkami zo svojho života, o miesta, ktoré navštívim a zaujmú ma, alebo len tak o momentoch, ktoré chcem zachytiť a pustiť Vás trochu do svojho života. Ja sama najlepšie viem, že také trochu osobnejšie články aj mňa na ostatných blogoch bavia najviac. Navyše odkedy mám kvalitný fotoaparát, začínam ho všade ťahať so sebou a veľa fotím. Baví ma tvoriť krásne fotky, za ktorými stoja zážitky, spomienky a pekné momenty. A o niektoré z nich sa s Vami rada podelím.





pátek 3. června 2016

Navštívila som: coffee room.




Začínať pracovný deň o pol druhej poobede má svoje nesporné výhody. Môžem sa dosýtosti vyspať a pred prácou mám kopec času na to, aby som stihla, čo si naplánujem. Môžem ísť športovať, v kľude si doma čítať a písať blog, alebo len tak relaxovať. Dnes som pred prácou mala pomerne veľa času a tak som sa rozhodla, že zmením trochu prostredie a z domu sa presuniem niekam inam. Vybrala som si kaviareň v pražskej Korunní ulici Coffee room. Jednak pre to, že ju mám po ceste do práce a tiež preto, lebo som na ňu čítala samé pozitívne reakcie, sledujem ju na Instagrame a už dlhšiu dobu som sa chystala ju navštíviť. A tak som vzala knižku, počítač a vybrala som sa tam. Bola to skvelá voľba. Coffee room je útulná malá kaviareň, ktorá Vás očarí už na prvý pohľad. Pár ošupaných starých stolov, u ktorých sedíte na klasických školských stoličkách, starý bicykel, či plechové vedro v poličke vytvárajú priestor, v ktorom sa budete cítiť dobre. Je dôkazom toho, že priestor nemusí byť veľký a presvetlený, aby zaujal. Dôležité je, aby mu niekto dokázal vdýchnuť dušu. A to sa v tomto prípade podarilo na výbornú. Od rušnej Korunní ulice ste oddelení jednou stenou, ale máte pocit, že tam sa Vás ten ruch vôbec netýka. Môžete nerušene pracovať, čítať, oddychovať alebo prípadne čerpať energiu do práce, tak ako som to dnes urobila ja. A ak tam náhodou niekedy pôjdete, dajte si brownies. Sú božské.

středa 1. června 2016

Máj v knihách

Mesiac ubehol ako voda (ten čas fakt neskutočne letí) a ja som tu s ďalším článkom z pravidelnej mesačnej rubriky Mesiac v knihách. Ako vždy sa Vám idem pochváliť, čo zaujímavého som v máji prečítala, ako sa mi to páčilo a pokúsim sa Vás inšpirovať. Neviem ako to máte Vy, ale ja tých správnych knižných inšpirácií nemám nikdy dosť, len už potom to mám horšie s časom. Ale to je bohužiaľ údel knihomoľa.

Jaakko Ahonen - Sojčák


Občas si knihu nevyberiete, ale máte pocit, že si skôr ona vybrala Vás. A takto nejak to bolo so mnou a komiksom (či vizuálnou knihou?) z Fínska, Sojčákom. Pri písaní článku o májových knižných novinkách mi padol do oka a ja som vedela, že túto knihu proste musím mať. A absolútne mi nezáležalo na tom, že komiksy nevyhľadávam a nečítam. Sojčák mi proste uhranul. A tak som si ho na Svete knihy kúpila podporená ešte pánom z Arga, ktorý ho vychvaľoval do nebies. Skvelá, úžasná, neobyčajná novinka. Bolo rozhodnuté. A urobila som dobre, pretože Sojčák je fakt boží. 

Malý Sojčák je vták, ktorý žije vo veľkom dome sám so svojou matkou, o ktorú sa stará. Nevie, čo je vonka, nikdy tam nebol. Je kompletne izolovaný v dome so zabednenými oknami. Chcel by vedieť, čo je vonku, ale má strach a...viac Vám nepoviem, aby som Vám nič neprezradila. Radšej si ho prečítajte. A urobte to ako ja. Vedela som, že je Sojčák trochu pochmúrny, to pochopíte po prvom nahliadnutí do knihy. A tak som si ho zobrala na prečítanie v noci, len pri slabom osvetlení, v byte bolo ticho, všetci už spali a ja som sa normálne bála. Pri komikse. Otáčala som jednu stránku za druhou a cítila som sa stále stiesnenejšie. Cítila som napätie a tú drámu celého príbehu. Pretože Sojčák je vlasne komiks (či vizuálna kniha) pre dospelých a hlavne je to horor, ktorý si najlepšie vychutnáte, ak si vytvoríte tú správnu atmosféru. Nádherné ilustrácie, desivý príbeh. Nie je to dlhé čítanie, ja sama som ho mala prelúskaný za približne 15 minút, ale poviem Vám ten pocit úzkosti a stiesnenia ešte chvíľu vo mne pretrval.