Predstavte si, že svet okolo vás je ako podľa šablóny, existuje len jedna univerzálna farba, jeden typ nábytku, všetci majú rovnaký strih vlasov, rovnaké oblečenie. Má to svoje výhody, nikomu nemáte čo závidieť. Ale nechýbala by vám práve odlišnosť a možnosť voľby?
Dvanásťročný Jonas v takom svete žije. Ľudia nepoznajú vojny, zločiny, strach ani bolesť. Všetko je dokonalo zorganizované a regulované, absolútna jednota je najvyššou hodnotou. Nikto si kvôli ničomu nemusí robiť starosti, zvláštna komisia každému pridelí povolanie, životného partnera i deti. Jonase vyberú ako nového príjemcu pamäte. Podrobuje sa výcviku, pri ktorom mu terajší príjemca pamäte odovzdáva to, čo nikto nesmie vedieť ani cítiť - spomienky a skúsenosti predchádzajúcich generácií, dozvedá sa o bolesti a utrpení, ale aj o láske, kráse a priateľstve. Začína chápať, že jeho spoločenstvo žije v dostatku a bezpečí za cenu totálne absencie citov a možnosti voľby. A s tímto vedomím, s poznaním týchto hodnôt už nedokáže žiť ako predtým. Nakoniec mu neostáva nič iné než rázne konať...

,,Ľudí je naozaj treba chrániť pred zlým rozhodnutím"

Vitajte v dokonalom svete. Svete bez farieb, bez emócií, bolesti a strachu. Svete, kde je celý váš život nalinkovaný od narodenia až po smrť. Svete kde je všetko rovnaké, kde sú všetci rovnakí. Všetci sa musia riadiť prísnymi pravidlami a nie je prípustná žiadna výnimka. Rada vám určí s kým budete žiť, čo bude vaším povolaním a pridelí vám deti. Ak nerešpektujete pravidlá, musíte čeliť vyradeniu zo spoločenstva.
V spoločenstve sa každý rok pomocou umelého oplodnenia narodí 50 detí, ktoré sú na základe žiadosti pridelené rodinným jednotkám. Pričom každý pár má nárok na jedného potomka mužského a ženského pohlavia. Ešte aj mená detí sú určované Radou.
Nachádzate sa v spoločenstve, kde nemáte slobodu voľby, ale nepoznáte ani lásku, náklonnosť, priateľstvo a rodinu v pravom slova zmysle.

,,Nebolo to pravdilo, ale upozorňovať na čokoľvek, čím sa niekto odlišoval, sa pokladalo za nezdvorilosť."

Hlavným hrdinom je 12-ročný Jonas, ktorý sa práve nachádza pred dôležitým obradom, v ktorom mu Rada spoločenstva má prideliť povolanie. Má obavy, pretože je presvedčený, že v ničom nevyniká a na nič sa úplne nehodí. O to je väčšie jeho prekvapenie, keď je vybraný na najdôležitejšiu úlohu v spoločenstve. Stane sa nástupcom príjemca pamäte. Jediným človekom, ktorý je držiteľom spomienok celého ľudstva. Človekom, ktorý si pamätá nielen to zlé, ale aj to dobré. A pri preberaní spomienok si Jonas mnoho vecí uvedomí a zisťuje, že emócie a sloboda voľby nemusia byť úplne tak zlé, ako im to bolo prezentované a rozhodne sa konať.
Túto knihu môžeme zaradiť medzi dystopické diela, hoci v dobe keď bola napísaná, autorka ani netušila, že tento žáner bude v dnešnej dobe taký populárny. Je to kniha určená deti a mládeži, ale so silným posolstvom a má veľa čo dať aj dospelým čitateľom. Keby táto kniha vyšla dnes určite by bola plná akcie a aspoň o 100 strán dlhšia, usudzujem podľa aktuálneho trendu vydávania dystopickej literatúry.
Naštastie táto kniha je 20 rokov stará a to je jej obrovská výhoda. Na 200 stranách určených pre detských čitateľov sa autorke podaril vytvoriť totalitný svet, z ktorého mrazí. Píše jednoducho a pútavo. Postupne nám predstavuje hlavného hrdinu s jeho svetom a pravidlami. Nedostatok akcie vôbec nepocítíme, kniha nám to nahrádza myšlienkou, prostredím a celkovou atmosférou. Lois Lowry je majsterkou spisovateľského umenia.  Niet sa čomu čudovať, že kniha je ovenčená oceneniami.
Je to prepracované silné dielo, plné myšlienok na zamyslenie. Zasiahne vás a nepustí. A aj po prečítaní ju budete mať ešte veľmi dlho v hlave. Už dávno som žiadnu knihu tak silno neprežívala.
A ten záver...Sama autorka o ňom povedala: ,, Žiadny jediný správny koniec nie je. Každý si nájde taký, aký mu vyhovuje na základe jeho viery a nádeje. "
Pre mňa jednoznačne jedna z najlepších kníh, čo som tento rok prečítala.