pondělí 29. února 2016

Február v knihách


 Prinášam prvý článok novej rubriky Mesiac v knihách, v ktorej stručne zhrniem, čo som za daný mesiac prečítala a ako sa mi to páčilo. Budú to v podstate také minirecenzie doplnené mojimi fotkami kníh.
Kto ma sleduje na sociálnych sieťach, tak moje hodnotenia asi pozná. Rozhodla som sa, ale raz mesačne to zhrnúť v takomto peknom článku ;)


Emma Healeyová - Kam se poděla Elisabeth



Kam se poděla Elisabeth od Emmy Healeyovej je nezvyčajný literárny debut na tému stareckej demencie, ktorý vyvolal v knižnom svete neskutočný rozruch a práva na preklad knihy boli predané do 25 krajín.
Maud je stará a pamäť jej už úplne neslúži, trpí demenciou a má problémy pamätať si, čo robila, kde bola alebo či vôbec jedla. Má svetlejšie ale aj tie horšie chvíľky. Stará sa o ňu dcéra s pomocou opatrovateľky. Je presvedčená, že sa jej stratila kamarátka a ona sa ju snaží za každú cenu nájsť. Nepomáha jej, že jej okolie je presvedčené, že sa nič nedeje a ani to, že si nemôže spomenúť kedy ju naposledy videla, či s ňou hovorila. Jej styčným bodom so spomienkami je jej papierová pamäť, informácie a spomienky napísané na útržkoch papierov, ktoré nosí všade za sebou a všetko si na ne zapisuje, aby to nezabudla a v prípade, že to zabudne, aby si to vedela nájsť. 
Súčasnosť sa prelína s minulosťou a hľadanie stratenej kamarátky sa strieda so spomienkami z Maudinho detstva, kedy spomína na záhadné zmiznutie jej sestry Sukey. 
Aj napriek tomu, že má problémy so spomienkami a neustále sa stráca, Maud si proste obľúbite. Je to sympatická postava, ktorej čitateľ praje len to najlepšie. Ale Maud to neuľahčuje nikomu, ani sebe samej.
Silný príbeh, ktorý Vás môže celkom znervózniť. Veľmi realistické opisy priebehu duševnej choroby u starnúceho človeka. Pre nás mladých je až nepredstaviteľné, čo môžu niektorí ľudia prežívať. Pre mňa to bola silne emotívna kniha, neskutočne som s Maud súcitila a keby som mohla, hneď by som jej pomohla. Trápila sa, bola nešťastná a cítila sa neskutočne sama. Nikto jej nechcel pomôcť. Snažila sa vyriešiť záhadu, ktorá ju sprevádza celým životom  a pritom bojovala s pomalou stratou pamäti a dôležitých i tých nedôležitých spomienok. Čo nás robí tým, čím sme? Naša povaha, naše spomienky, rodina, blízki? A čo ak si nemôžeme na to spomenúť a nevieme, kto sú naši blízki? Čo potom? 
Vynikajúco napísaný debut autorkou, ktorá sa nebála tejto ťažkej témy. Dve záhady, vďaka ktorým čitateľ ľahšie prijme to, čo možno čaká aj nás, prípadne našich blízkych a nemá zmysel pred tým zatvárať oči. 



Carol Rifka Bruntová - Řekni vlkům, že jsem doma


Z knižnice som si doniesla knihu Řekni vlkům, že jsem doma od Carol Bruntovej. Trochu zvláštna kniha o 14-ročnej June, ktorá sa vyrovnáva so smrťou svojho najbližšieho človeka a zároveň trpí odcudzením od svojej vlastnej sestry, s ktorou si vždy skvelo rozumeli. Silný príbeh o jednej z tabuizovaných tém 80tych rokov, o AIDS. Je dobre, že sa o tom píše. Malo by sa. Aspoň si my čitatelia vieme predstaviť, aké to vtedy bolo. Aké v tej dobe sprevádzali chorých výčitky, odsudzovanie a nenávisť. Je to príbeh o priateľstve a hľadaní seba sama a svojho miesta vo svete. Príbeh o tom, že nie vždy všetko je také ako sa na prvý pohľad zdá a že občas musíme toho druhého lepšie spoznať, aby sme pochopili.
Pre mňa samotnú bol dosť emocionálny koniec, ktorý ma dostal až k vyroneniu pár sĺz, aj keď vôbec nešlo o prvoplánovo emocionálny koniec, o aký sa snaží veľké množstvo autorov a to sa mi páčilo. Žiadne zbytočné emocionálne žvýkanie čitateľa proti jeho vôli sa nekonalo. Koniec bol príjemný, pekný a zároveň smutný a to ma dostalo.
A tak mi neostáva dať maximálne hodnotenie a odporúčať túto knihu každému.


Nicole C. Kear - Teď už tě vidím


Knihu od Nicole C. Kear ste určite zaregistrovali medzi mojimi decembrovými knižnými tipmi. Je to jeden z ďalších knižnicových úlovkov. Predstavte si, že Vám v 19-tich rokoch oznámia, že máte nevyliečiteľnú chorobu sietnice a do desiatich rokov oslepnete. Tak presne toto sa stalo Nicole. Autobiografický príbeh s nadhľadom a humorom popisuje, ako sa autorka s touto diagnózou vyrovnávala a čo všetko jej to vzalo, ale aj dalo. Silný príbeh o nezlomnosti ľudského ducha a snahe nájsť vo všetkom to pozitívne. Je jasné, že až keď človek o niečo prichádza naučí sa vychutnávať si všetko oveľa intenzívnejšie. A naučí sa oceniť, čo je v živote dôležité. Je to ale kniha o odvahe a boji hlavne so sebou samou a vlastnými predsudkami. Autorka sa neľutuje a to sa mi na nej páči. Bojuje ako najlepšie vie a k tomu dôležitému nakoniec príde, aj keď musí prekonať dlhú cestu. Človek sa pri jej čítaní fakt zamyslí, ako berieme náš zrak ako absolútnu samozrejmosť a že sú ľudia, ktorí sa musia naučiť fungovať aj bez neho. Zaslúžia si našu úctu a rešpekt.


Hugh Howey - Turnus (Silo #2)


Turnus od Hugh Howeyho je druhá kniha, ktorá vyšla vrámci série Silo, ale dejovo predchádza dej Sila, ide totiž o prequel. Dozvieme sa v nej, čo vlastne viedlo ľudstvo k tomu, že sa muselo uchýliť pod ochranu síl zakopaných v zemi. Hugh Howey zachoval vysokú latku kvality príbehu a dovolil nám nahliadnuť do histórie a zodpovedal na niektoré naše otázky, ktoré sme si kládli pri čítaní Sila. Skvelá kniha, vykreslenie atmosféry a psychológie postáv. Viac sa rozpisovať nebudem, nájdete to už v uverejnenej recenzii.

Robert Galbraith - Volání kukačky


Vo februári som tiež prečítala knihu Volání kukačky od Roberta Galbraitha, ktorú som dostala ako recenzný výtlačok od Nakladatelství Plus. Po tejto knihe som pokukovala už dlhšiu dobu a konečne na ňu prišiel rad. Ako väčšina z Vás určite už vie, tak meno Robert Galbraith je synonymom pre J. K. Rowlingovú. A aj v tejto knihe dokázala, že písať vie, a ešte ako. Konečne klasická britská detektívka podľa mojej chuti. Bola som proste nadšená. A ak Vás zaujíma môj podrobnejší názor, nájdete ho už v publikovanej recenzii.

Zaujala Vás niektorá z mojich prečítaných kníh? A čo najlepšie ste za mesiac február prečítali Vy? Odporučili by ste mi niečo, čo fakt stojí za to?