Môže človek prežiť v svete plnom upírov?

pátek 6. března 2015

Vitajte v svete, ktorý úplne ovládli upíri. Ľudia tvoria relikty jedincov, ktorí kedysi obývali túto planétu, stala sa z nich totiž potrava pre niekoho silnejšieho. Vyskytuje sa ich len pár a ich existencia je skôr legenda ako overený fakt. 
Gen je jedným z mála a žije medzi upírmi, ktorí nemajú najmenšie tušenie, že je človekom. Podarilo sa mu dokonale splynúť. Otec do neho od malička vštepoval zásady, ktoré by mu mali zaistiť prežitie vo svete, kde sú ľudia považovaní za pochúťku a všetci túžia po jeho krvi. Zásady ako napríklad, že sa nesmie nikdy potiť, nikdy sa neusmieva, neuškŕňa, ani nijak inak nedáva najavo emócie, vždy zachováva kľudný, neurčitý výraz tváre. Nesmie sa spáliť, ani opáliť. Nesmie mať na tele ani jediný chlp. Nezaspí na verejnosti. Veľké množstvo pravidiel, z ktorých je najdôležitejšie nikdy nevyčnievať z davu a nijak na seba neupozorňovať, to je jediný spôsob ako prežiť. Bohužiaľ prišiel hon.



,,Nikdy nezabudni, kto si. Nikdy nezabudni, kto sú oni."

Svet, v ktorom by nikto z nás nechcel žiť. Stav, ku ktorému skôr či neskôr dôjde keď sa objavia upíri. Ľudia sú pre nich len potrava a bolo len otázkou času, kedy úplne vyhynú. A tak prichádza umelo vytvorená potrava vo forme synteticky vytvoreného krvavého mäsa.
 Podľa oficiálnych informácií sa poslední ľudia(glupani) nachádzajú vo výskumných ústavoch, kde ich upíri umelo množia a skúmajú. Ale je to pre nich príliš veľké pokušenie. Hoci väčšina žijúcich upírov, nikdy ľudské mäso neochutnali, neskutočne po ňom túžia a sú pre to ochotní obetovať čokoľvek, častokrát ohroziť aj svoj vlastný život.

A zrazu je vyhlásený legendárny hon na posledných pár ľudí, ktorí ešte žijú. Byť vybraným do honu je najväčšia pocta a všetci po tom túžia. Aké je Genove prekvapenie, keď medzi vybranými do Honu je aj on. Celá jeho skrytá identita sa postupne rúca a on sa dostáva do smrteľného nebezpečenstva.


,,Glupani sú pomalí, glupani sa radi držia za ruky, glupani radi trylkujú hlasom, glupani potrebujú značné množstvo vody. Majú širokú škálu tvárových tikov, v noci spia, sú mimoriadne odolní proti slnečným lúčom. To sú základné údaje o glupanoch."

Konečne poriadna kniha o upíroch, keď upíri nie sú citlivé romantické vegetariánske duše,
ktoré majú radi ľudí a nechcú im ubližovať. Andrew Fukuda vytvoril upírov, takých akí by podľa mňa mali byť. Sú násilní, drsní, túžia po ľudskej krvi, žijú v noci, sú neskutočne rýchli a slnečné svetlo ich zabíja. V noci spia na hákoch, vidia v tme, v dôsledku nedostatku ľudí (glupanov) sa musia kŕmiť syntetickým mäsom a ich túžba po ľudskej krvi je neopísateľne veľká.

Máme tu ďalšiu dystópiu. Svet ovládli upíri a jeden človek sa snaží prežíť. Zatiaľ sa mu to darí, otázkou ostáva, kedy ho odhalia.
Kniha bola napínavá, plná akcie. Nenudila som sa pri nej, pretože sa tam neustále niečo dialo. Hlavný hrdina mi bol sympatický, držala som mu palce, nech sa mu podarí prežiť a hoci sa mi kniha celkovo páčila, vytkla by som jej zopár faktických nedotiahnutých detailov. Keď už bol vo výcvikovom centre, prišlo mi trochu nereálne, že sa medzi samými upírmi v obmedzenom priestore pohybuje človek a oni na to neprišli. Pritom sú vraj neskutočne citliví na ľudský pach. Našla som tam pár ďalších podobných detailov, ktoré mi úplne nesedeli, ale to môj pozitívny dojem z knihy neskazilo. Myslím si, že niektorí čitatelia si to ani neuvedomia.

Kniha sa mi čítala dobre, nečakala som od nej príliš veľa, pretože po predchádzajúcich skúsenostiach s upírskymi románmi, som predpokladala, že to budú zase romantickí presladení upíri. Bola som príjemne prekvapená, že tomu tak nebolo. Veľmi zaujímavé bolo sledovať skreslený názor na ľudí (glupanov) zo strany upírov, aj samotného Gena. Ten vlastne prevzal všeobecne rozšírený názor upírov na ľudí, pretože odmalička žil medzi nimi. Hoci je sám človekom, tak veril, že zvyšní ľudia sú necivilizované zvieratá, ktoré sa síce dajú domestikovať, ale nemajú city, ani žiadnu inteligenciu. 

Páčilo sa mi, že Gen nebol typický hrdina, ochotný obetovať čokoľvek za dobro zvyšných ľudí. Vo svojej podstate to bol zbabelec, ktorého zaujímalo jedine vlastné prežitie. Aspoň na začiatku. Keď však zistil, že v niektorých veciach sa mýlil, zmenil sa aj jeho postoj.

Kniha bola dosť predvítateľná a väčšina čitateľov sa určite neubráni porovnávaniu so slávnou dystópiou Hunger games, nájde sa tam naozaj veľa podobných znakov. Stále je to ale skvelý kúsok medzi dystopickými knihami, ktorý vyčnieva nad priemerom. Andrew Fukuda prišiel s niečím novým a začal to fakt veľmi dobre, už sa teším na pokračovanie.




Hodnotenie:70%

Autor: Andrew Fukuda
Názov: Hon (2014)
Originál názov: The Hunt (2012)
Vydalo: Fragment
Počet strán: 293


Ďakujem Nakladatelství Fragment za poskytnutie recenzného titulu.
Knihu si môžete kúpiť tu.



Okomentovat

cwrcekk`s blog © . Design by Berenica Designs.