úterý 5. ledna 2016

Kašlem na výzvy a predsavzatia

V prvom rade chcem Vám, milí moji čitatelia, zaželať všetko dobrého do roku 2016. Ďakujem Vám za vašu pozornosť, pripomienku a hlavne vernosť, ktorú mi zachovávate. Prajem Vám nech sa Vám vo všetkom darí a máte pred sebou úspešný rok.

Rozhodla som sa napísať tento článok, pretože už pár dní mi myšlienka naň leží v hlave. Bude trochu menej o knihách samotných, ale viac o mne ako čitateľke a človeku.

December bol šialený mesiac, tak ako každý rok som mala veľa povinností, či už pracovných, rodinných alebo zábavných a vôbec som nemala čas sadnúť si poriadne k blogu a niečo napísať. Veď aj posledný článok som pridávala pred mesiacom. Stihla som síce prečítať pár kníh, ale nezrecenzovala som tu ani jednu. Poslednú rozčítanú knihu som čítala dva týždňe, pretože som sa na ňu nedokázala poriadne sústrediť.
Ale nevedie to k tomu, čo si myslíte. Nejdem Vám tu teraz sľubovať, že budem písať viac (keď už je ten nový rok), že budem mať viac času a bla bla bla. To, keď niekde vidím, tak len krútim hlavou. Nerada sľubujem niečo, o čom neviem s istotou, že to splním. A tak jediné, čo Vám môžem sľúbiť je, že budem stále milovať knihy a venovať im svoj čas. Takže tak. 

A týmto som sa premostila vlastne k názvu článku, ktorý by sa Vám mohol zdať zvláštny. Možno aj je, ale mne príde proste presný a trefný. Od prvého dňa roku 2016 všade (a nielen) v online svete zakopávam na predsavzatia a knižné výzvy. Sľuby o tom, o koľko budeme tento rok lepší, chudší, budeme viac športovať, menej piť, viac tráviť času s rodinou a menej v práci. To je taká blbosť. My ľudia sa proste nepoučíme, vytvárame na seba zbytočné tlaky a potom sme nešťastní, že to neplníme. Vydrží nám to maximálne pár týždňov. Ale sklamanie z nesplnenia sa nás drží oveľa dlhšiu dobu.
V knižnom svete narážam na každom rohu na knižné výzvy a poviem Vám úprimne, neskutočne mi lezú na nervy. Minulý rok som sa zúčastňovala tiež, takže viem si predstaviť, prečo to robíme. Vyberať si knihy podľa farby, témy, obdobia, ktoré máme predpísané mi časom začalo vadiť. Najmä preto, že v danej chvíli som väčšinou mala chuť čítať niečo úplne iné. A preto tento rok na všetky výzvy a predsavzatia kašlem. 
Nedávam si na tento rok žiadne konkrétne ciele, proste budem robiť to, čo ma baví, vtedy, keď budem mať na to chuť a bude mi to prinášať radosť. Odmietam sa do čohokoľvek nútiť. Budem čítať, športovať, tráviť čas v prírode, s priateľmi, doma, vonku, v práci, tak aby som bola šťastná. Samozrejme, že chcem byť lepšia, úspešnejšia, podávať lepšie výkony v športe, ktorému sa venujem, veď kto nie. Ale tento rok na seba nebudem tlačiť.
Takže ak sa ma ešte raz niekto spýta, koľko kníh chcem tento rok prečítať, tak mu poviem: 

,,Presne na koľko budem mať chuť."

A čo si Vy myslíte o predsavzatiach a knižných výzvach? Dávali ste si nejaké? Dajte mi vedieť do komentárov.

Váš Cwrcekk